Until the end - part 3.

Hi, 

prosím vás, POVINNE napísať komentár, aby sme vedeli, koľkí to čítajú:)x

hope u like it.:)

Keď som sa v pondelok ráno zobudil, bol som unavený a zničený. Nenávidím pondelky a nenávidím rána, takže som nemal najlepšiu náladu. Vyliezol som z postele, upravil svoje strapaté vlasy a pretrel som si oči.

Pomaly som sa išiel prezliecť. Vybral som si jednoduché biele tričko a koženú bundu, Schmatol som svoj čierny batoh a podišiel som k autu. Bol to jednoduchý čierny pick up. Nebolo to najlepšie auto na svete, ale stačilo mi to.

Došiel som do školy a zaparkoval som vzadu na parkovisku, ktoré nepoužívalo veľa ľudí. Vystúpil som a zapálil som si cigaretu práve vtedy, keď Ed zaparkoval vedľa mňa. Spolu s Harrym podišli ku mne a vytiahli svoje cigarety a zapálili ich mojim zapaľovačom.

Nepotrebovali sme povedať nič, len sme v tichosti stáli. Mali sme štyri minúty do zvonenia. Miloval som robiť veci ako je aj táto. Rozmýšľať o ničom; niečo ako vyčistiť naše hlavy od všetkých obáv. Nechcem rozmýšľať o budúcnosti ani o ničom inom. Radšej zostávam v súčasnosti s mojimi najlepšími kamošmi. Užívame si každú chvíľku života, kým sa dá.

Začalo hlasné zvonenie, ozývalo sa po prázdnom okolí. Pomaly sme sa vybrali od môjho auta ku vchodu školy.

„Napísal som ďalšiu pieseň.“ Ed povedal a ja som prikývol. Píše hudbu a spieva, najhoršia časť je, že je vážne dobrý. Len nevyzerá ako popstar.

„Ako sa volá?“ opýtal som sa zvedavo.

„Neviem..“ pokrčil ramenami.

Zaškrnul sa, „O čom je?“

Chvíľku rozmýšľal, „O mladých ľuďoch, alkohole, užívaní si..“

S Harrym sme zachytili pohľad jeden druhého a vybuchli sme do smiechu.

„Tak to bude number 1,“ Harry zažartoval.

„Veľmi inšpirujúce,“ uškrnul som sa na Eda, ktorý nás oboch drgol.

„Ale choď. Tiež som napísal jednu o špičkovej prostitútke...“ povedal celkom vážne, čo zdvojnásobilo náš smiech.

„Sheeran, o čom to píšeš?“ povedal som medzi dvoma výbuchmi smiechu.

„Vieš, mali by ste ich počuť.“ naposledy do nás drgol, „Prídem po teba po škole, Harry. Uvidíme sa chalani.“ povedal a opustil školu.

Ešte stále sme sa s Harrym smiali keď sme išli na našu prvú hodinu, čo bola angličtina.

„Na čom sa smeješ teploš?“ Chalan so šiltovkou a červenými teniskami vyprskol. Prestal som sa smiať a pozrel som naňho, rýchlo som prišiel na to že sa rozprával so mnou. Pokračoval na ceste do svojej triedy.

Teploš? Odkedy vie každý o mojej sexuálnej orientácii? Odkedy to niekoho zaujíma? Zagúľal som očami a pokračoval som cestu do triedy, nezaujímajúc sa o toho chalana.

„Čo bolo toto?“ spýtal sa Harry naštvane, ale nešiel k nemu.

Pokrčil som plecami; pravdupovediac ma ani nezaujímal. Môže hovoriť čo len chce, len nech sa ma nedotýka.

**

Sedel som sám na hodine dejepise keď som ho uvidel. Bol v mojej triede celý ten čas, ale nikdy som si ho nevšimol. Sedel s ďalšími futbalistami, jeden z nich bol ten, ktorý na párty prišiel do spálne po nás.

Teraz bol ešte krajší. Smial sa s jeho priateľmi, jeho oči žiarili. Chcel som sa usmiať tiež. Bolo to akoby rozžiaril celú triedu s tým jeho úsmevom. Netreba hovoriť že bol neuveriteľne sexy v tom jeho čiernom tričku a úzkych džínsoch. Vrátili sa mi spomienky z piatku, keď som cítil jeho pery na mojich, jeho dych pri mojom uchu a jeho hrudník pritlačený k môjmu. Hrýzol som si peru, snažil som sa ignorovať to. Nemal by som chcieť viac. Nemal by som túžiť po ňom. Nemalo by sa to diať.

„Počul som že si sa olizoval s nejakým chalanom!“ povedal niekto, koho som nespoznal. Bol väčší ako Payne; oveľa.

Pozeral som jeho reakciu, chcel som vedieť čo si o tom myslel. Hrýzol si peru ale rýchlo to zakryl a pokrčil ramenami a pretočil očami. „Bol som opitý. Nepamätám si nič.“ To bola jeho výhovorka. Kvôli tomu sa to všetko stalo na tej párty; bol opitý. Klamal by som keby som povedal že to nebolelo. Tiež by som klamal keby som povedal že som sa nechcel ukryť do diery a plakať. Plakanie nebolo to, čím som prejavoval bolesť alebo trápenie, ale chcel som plakať. Potreboval som cigarety. Alebo maľovať. Hocičo by bolo teraz dobré. Potreboval som rozptýlenie.

„Kámo, opitý či nie – to je tak buzerantské.“ Chalan pretočil očami. „Si teplý, malý Liam?“ otravoval  ho. Toto nebolo priateľské.

„Odstúp.“ Jeho kamarát s hnedými vlasmi sa ho zastal.

„Prečo? Pokúšaš sa ukryť niečo?“ vyprskol naňho.

„Nechaj ma už na pokoji, chlape. Bola to len párty.“ Liam sa pokúšal nezačať hádku, zároveň ho chcel zdvorilo poslať kade ľahšie.

„Sadni si na miesto, Nathan.“ Učiteľka práve vošla do triedy, pozerajúc sa na chalana, ktorý otravoval Liama. Pokrčil ramenami a bez slov sa posadil na svoje miesto.

Pozeral som ako si Liam prešiel rukou cez vlasy, a jeho kamarát ho potľapkal po chrbte. Cítil som sa zle kvôli nemu, pretože nemohol za to, že ma pobozkal. Len chcel mať na párty zábavu a namiesto toho dostal mňa.

Sklonil som hlavu, nechcel som aby ma videli. Nechcel som aby si všimli že som v triede. Nechcel som vidieť reakciu na Liamovej tvári. Nechcel som plakať.

Vytiahol som si ceruzku a začal som kresliť do mojich ‘poznámok‘. Sústredil som sa na to ako tuha stretla papier, tak zrazu a pod mojou kontrolou. Čoskoro som ani nerozmýšľal nad kreslením. Zazvonilo a vtedy som si uvedomil, čo som nakreslil. Dve veľké očí pozerali na mňa, lesk v dúhovkách dodával mojej kresbe život. Naklonil som hlavu, boli mi nejaké známe. Harryho? Nie, boli príliš úzke. Edove? Nie, to nie je správne.

Zrazu, moja myseľ prišla na to, koho boli. Všetko bolo známe; oválny tvar, vrásky na kraji, a dolné viečko vyzeralo, ako keby sa smial.

Nakreslil som oči Liama Payna.