Until the end - part 2.

Hellou,
pridávame ďalšiu časť,
hope u like it.;)

p.s.: ak ste si všimli, zmenili sme len názov, príbeh ostáva :)x

*Zayn’s POV*

Bolesť hlavy ktorú som mal už skôr, nechcela prestať. Podľa hlasitosti hudby ktorá vychádzala z domu, čoskoro ani neprestane.

Ed zaparkoval niekoľko ulíc nižšie, takže nikto nevidel jeho staré auto. Nechceli sme aby nás tu ľudia videli. Toto nebola naša scéna.

Ľudia boli roztrúsení okolo domu , držali klasické červené poháre,  pravdepodobne naplnené tekutinou ktorá bola nelegálna pre viac ako polovicu ľudí na tejto párty. Zatiaľ nebolo veľa ľudí opitých, ale som si istý, že čoskoro budú opitý všetci.

„Iba na pár hodín.“ Pripomenul som Edovi keď sme prekročili trávnik. On mal stále prehodenú ruku cez Amyne rameno. Aj keď Ed bol tichý a hudobný génius, bol najlepším priateľom pre Amy. Videl to každý.

 Ed neodpovedal ale pobozkal Amy na hlavu predtým než otvoril dvere. Nechal aby hudba naplnila moje uši. Ľudia boli čoraz hlasnejší. Museli tu byť všetci z posledného ročníka.

Vošli sme, obzreli sme sa po chodbe. Kto bol ten chlapec? Čo je jeho meno? Steve? Dan?

„Stan!“ začul som Amy. Otočil som sa a uvidel som Amy odstúpiť od Eda, objímajúc chalana pár centimetrov nižšieho odo mňa. Mal krátke hnedé vlasy, mokré od potu z futbalu. Vedel som že hral, pretože mal na sebe svoj dres.

„Amy! Som rád že ste prišli!“ povedal šťastne. „Kde je Hannah? Chcela som ju pozdraviť.“  Povedala Amy pričom sme ja, Harry a Ed zostali ticho.

„Ona, uhm, je niekde vzadu. Myslím.“ Začervenal sa pri jej mene. Počkať, nebol to on, kvôli komu prišla na hru? Prídu na to, že sa jeden druhému páčia skôr či neskôr. Nemusíme sa do toho starať.

„Hneď som späť, zlato.“  Amy sa usmiala na Eda predtým ako mu dala pusu na ústa. Mne a Harrymu zakývala a prepchala sa cez skupinu ľudí.

„Um, ostatní chalani sú v obývačke, myslím.“ Stan povedal, neistý či by sa mal predstaviť. Harry prikývol a viedol nás do domu. Spotený opitý ľudia padali na nás a chcelo to celú moju silu aby som ich odstrčil od seba.

„Na, kámo.“ Nejaký chalan v drese s blond vlasmi povedal a podával mi červený pohár. Bolesť hlavy prestala a moje telo relaxovalo, ako som držal pohár. Poďakoval som a odpil som si.

Usmial sa a podal pohár aj Harrymu a Edovi. Obaja ho vzali a začali prehĺtať ako diví. Ten chalan sa začal od srdca smiať a potom sa otočil ku mne, „Takže, ako sa voláte? Nemyslím si, že som vás tu už videl.“

„Zayn.“ Odpovedal som. Vyzerá na dobrého chalana. „To je Harry a Ed.“ Povedal som a znovu som si odpil. Moja bolesť hlavy bola preč.

„Som Niall.“ Povedal a tiež si odpil. „Kto vás priviedol? Asi sa veľmi nebavíte, čo?“

„Hey Ni, poď hrať beer pong s chalanmi.“ Nejaký chalan prišiel a potľapkal Nialla po chrbte.

Iba Harrymu a Edovi som priznal, že sa mi páčia aj chlapci aj dievčatá. Doteraz som bol len s dievčatami, ale netrvalo to dlho. Keď som uvidel toho chalana, čo prišiel, prisahám že som prestal dýchať. Mal hnedé vlasy ktoré boli krátke. Jeho oči boli veľké a bohatej čokoládovej farby. Mal na sebe dres s číslom 23. Neklamal by som keby som povedal, že mal najkrajšie telo čo som kedy videl.

„Áno, idem.“ Niall povedal a otočil sa k nám, „uvidíme sa.“

Neznámy chlapec na mňa pozrel, a prisahám že sme na seba zazerali aspoň desať sekúnd. Prestali sme keď ho Niall potiahol za rameno a zmizli medzi ľuďmi.

Odpil som si a pokúsil som sa na nemyslieť na číslo 23.

************

O dve hodiny neskôr, Ed a Amy sa bozkávali na sedačke, Harry a ja sme boli opretý o stenu, užívali sme si ten šum. Nepoznal som ľudí okolo mňa, ale kecal som s nimi. Bol to malý rozhovor, a normálne by som bol tichý a naštvaný, ale bol som opitý, takže mi to nevadilo.

„Hey, Zayn, však?“ ten blondiak plný energie prišiel ku mne znovu pričom Harry stál vedľa a rozprával sa s pekným dievčaťom. Prikývol som, „Neil?“

Zasmial sa, tvár trochu červená, „Niall.“ Opravil sa a schmatol moju ruku. „Potrebujeme viac ľudí na hru.“

Pokrčil som ramenami a nechal som aby ma viedol. Ťahal ma až kým sme neboli v obývačke. Posadil ma na sedačku, medzi dvoch príjemných ľudí. Začal vysvetľovať pravidlá hry, ale môj rozum to celkom nepochopil. Niečo o nechytaní sa navzájom. Keď toto boli pravidlá tak ja, a moji susedia, sme už prehrali.

„Okay, takže všetci zatvorte oči, kým dvaja nebudú mať zaviazané oči.“ Povedal. Nepochopil som, čo tým myslel, ale aj tak som si zatvoril oči. O desať sekúnd povedal aby všetci otvorili oči. Dievča s blond vlasmi a jeden veľký hráč tímu mali zaviazané oči. Nevedel som čo sa deje, ale skončili stáť oproti sebe, oči stále zaviazané.

„Pripravený, štart!“ Niall kričal, približovali sa k sebe až kým sa ich pery nestretli. Hýbali perami, najprv pomaly. Bola medzi nimi čudná vzdialenosť, čo ma viedlo k tomu, že toto bolo to o tom ‚nechytaní sa‘ o čom Niall hovoril. Oddelili sa od seba a Niall ich viedol do hosťovskej izby, zatvoril za nimi dvere a cez zatvorené dvere im povedal, „Breanne môže spraviť čo len chce!“

Potom, čo vyšli, začala sa nová hra..

„Zatvorte oči!“

Zatvoril som oči a po chvíli som mal šatku okolo očí. Zaksichtil som sa, ja nemôžem prehrať.

Niall im povedal aby otvorili oči, a ja som bol odtiahnutý do stredu izby. Obklopoval ma smiech ale ignoroval som ho, keď som zacítil niekoho dych pri mojej tvári.

„Pripravený, štart!“

Jemne som sa priblížil, cítil som tlak pier na mojich. Bolo na nich niečo zvláštne. Pritlačil som pery oproti druhému páru pier, užíval som si pocit motýľov v mojom žalúdku. Bože, tie pery sú tak hrozne dobré. Ale ja nemôžem prehrať. Nemôžem sa strápniť a prehrať, toto je hra v ktorej by som mohol byť vynikajúci. A toto je presne to, čo im chcem ukázať. Ale vyzerá to tak, že to bude ťažšie ako som si myslel.

Nechal som moje pery prevziať kontrolu. Zaskočilo ma keď som zacítil jazyk na mojej spodnej pere, vyhovel som čo najrýchlejšie, užívajúc si pocit pier na mojich viac ako by som mohol. Moje prsty už skoro siahli a dotkli sa môjho súpera. Podržať jeho/jej tvár keď sa bozkávame. Ale zastavil som sa, chcel som vyhrať.

Čoskoro som zacítil ruku na mojom krku ako ma ťahá bližšie. Zvuky okolo mňa ma priviezli k tomu že to bola len hra. A ja som práve vyhral.

Odtiahol som sa, zhlboka som dýchal. Chcel som sa dotknúť, bozkávať sa, našťastie pretože som vyhral, budem mať možnosť spraviť čo len chcem.

Ruka nás viedla do spálne a čakali sme kým Niall zabuchol dvermi.

„Máte päť minút.“ Počul som Nialla pokým zatvoril dvere.

Vzápätí som si dal dole šatku, pripravený uvidieť môjho súpera. Čo ma prekvapilo, bolo že môj súper bol chalan. Nie len obyčajný chalan, ale tá hnedooká kráska ktorého som videl predtým. Číslo 23.

Než som zareagoval, strhol si šatku a napadol moje pery bez rozmyslenia.

V tú chvíľu som bol v šoku. Videl som ho už predtým. Je to najpopulárnejší chalan na škole. Payne, myslím, že to je jeho meno. Nebol gay. Bol opitý. Nepobozkal by ma keby bol triezvy.

Nechcel by to.

„Gratulujem k výhre.“ Zamrmlal pri mojich perách.

„Chceš prevziať kontrolu alebo to mám spraviť všetko ja?“ zašepkal pričom nás tlačil k posteli , čím spôsobil že som spadol na posteľ, a on na mňa.

Pri jeho slovách sa mi tvorila husia koža. Nemal by som ho bozkávať, ale je to tak dobré! Odtiahol som sa, ale Payne napadol môj krk svojimi perami.

„Stop, Payne!“ povedal som bez dychu. Všetko išlo oproti tomu, čo som chcel, ale vedel som, že by sa nahneval, keby to išlo ďalej.

„Prečo? Nechceš ma?“ zašepkal, pričom mi robil cucflek na kľúčnej kosti.

Zadržal som vzdych. Tento chalan naozaj testuje moje hranice. Bolo to ako tá hra. Musel som vyhrať. „Nie takto.“ Vydýchol som keď prechádzal rukami po mojom tele.

„Myslím že klameš.“ Pohrýzol moju kľúčnu kosť pričom jeho ruka bola na mojom rastúcom rozkroku.

„Stop!“ Povedal som, pokúšal som sa znieť normálne. Schmatol som jeho ruku a odtiahol som ju od môjho vtáka. Nepotreboval som extra vzrušovanie.

„Dotkni sa ma.“ Žiadal ma opito. Zdvihol hlavu a pozrel mi do očí. Okrem osamelosti a smútku som videl jeho červené oči a alkohol z jeho úst; bol opitý. Nechcel ma. Má rád dievčatá. Chcel by opustiť izbu. Pre nejaký dôvod, som tomuto cudzincovi chcel pomôcť.

„Prial by som si aby som mohol.“ Povedal som. Schmatol som jeho tvár a pomaly som sa posadil. „Ale nie teraz.“

Zamračil sa, „Ale máme len päť minút!“

„Si opitý. Nemáš rád chlapcov. Si opitý a nadržaný, budeš to ráno ľutovať.“ Povedal som smutne, odtiahol som ruky z jeho tváre, chcel som odísť preč. Nechcel som mu pozrieť do očí a povedať mu že ho nechcem. Chcel som ho ako je to len človeku možné. Horel som túžbou po teple jeho tela.

Bolo ticho a moje oči zostali zatvorené. Alkohol musel opustiť moje telo po tomto vážnom rozhovore, pretože moja bolesť hlavy bola späť.

„Opitý alebo nie, aj tak si skurvene sexy.“ Počul som Payna mrmlať. Pozrel som naňho a videl som ako vykráčal z izby. Tiež som izbu opustil.

„Ako to šlo?“ Niall sa opýtal, zasmial sa.

„Dobrý výber ľudí, Niall.“ Povedal som trochu nahnevane. Vybral Payna  so mnou pretože to by najviac pokazilo jeho dobré meno. Najpopulárnejší futbalový hráč s teplošom, ktorého nikto nepozná. Veľmi múdre toto..

„Bol to vtip, každý to vie.“ Asi to nepochopil.

Zagúľal som očami a prepchal som sa cez ľudí hľadajúc kučery alebo ryšavé vlasy. Našťastie som našiel ryšavú hrivu, hral beer pong.

„Iba na pár hodín.“ Pripomenul som mu.

Poprosíme komentár, prosím:)