Met by an accident

Niall to pravdepodobne mohol očakávať. Alebo skôr rozhodne.

Harry je v poslednom čase čudný. Vždy prichádza domov neskoro, má stále bolesti hlavy a tá jeho nová kolínska sa mu vôbec nehodí. Ale Niall to neberie vážne, určite musí viac pracovať aby si mohol kúpiť ten byt, ktorý si spolu pozreli pred pár týždňami. To by vysvetľovalo tie čudné, neskoré hodiny, keď počuje odomknutie dverí aj sťažovanie sa jeho priateľa. A možno si medzitým kúpil novú vodu po holení alebo niečo.

A Niall vážne nemohol všetko hodiť na Harryho, pretože on sa tiež vzďaľoval; ako mladší z nich, ktorý je buď v škole (nie ako jeho priateľ, ktorý sa rozhodol, že univerzita nie je nič preňho, Niall sa rozhodol študovať ďalej, čo príliš často spôsobovalo ich hádky); zamknutý vo svojej izbe, aby mohol pracovať na eseji, aby ju stihol odovzdať na čas; alebo keď občas trávi noc v knižnici až kým nevyjde slnko.

Takže to mohol očakávať.

Ale neočakával...

~~~~

Keď Niall otvoril dvere v tú noc, mal na mysli len jedinú vec, a tou je položiť hlavu na vankúš a prespať celý týždeň. Alebo dva. To ale nemôže, pretože práve dokončil písanie toho hlúpeho referátu, ktorý musí odovzdať zajtra, takže si na hodinku oddýchne, potom sa pomazná so svojím priateľom a bude fajn.

Stihol si vyzuť topánky (vie ako veľmi Harry nenávidí, keď niekto chodí po byte v topánkach) a položiť svoje veci na stôl v kuchyni, keď začul zvuky z ich spálne; druh zvukov, od ktorých ho prešiel spánok, pretože už má lepšie plány vo svojej hlave.

Vyzliekol si (pretože vie, že to Harrymu neprekáža) pričom prechádza chodbou do ich spálne, ale zastane keď už chcel otvoriť dvere.

„Bože, Harry rýchlejšie,“ a toto určite nie je Harryho hlas, pretože je tam cudzí prízvuk, ale potom začuje stonanie a ‘oh áno‘; a áno, to bol Harryho hlas. V hlave sa mu vytvorila myšlienka, že sa nejaký párik vlámal do ich bytu, ale Niall si priznal, že to je absolútne nemožné a, a, a —

A Niall by pravdepodobne mal utiecť, veľmi, veľmi ďaleko. Rozhodne.

Napriek tomu pomaly otvára dvere, pričom si praje, aby sa mýlil a že to bola iba jeho fantázia alebo niečo. Asi nie, keďže našiel Harryho v posteli na niekom s opálenou pokožkou, tetovaniami a čiernymi vlasmi, a ten chlap je atraktívny a práve v posteli s jeho priateľom, takže ho Niall nejako nenávidí. Veľmi...

„To čo má znamenať, kurva?“ zakričal a vtedy si uvedomil, že sa trasie od úplného znechutenia, ale je aj naštvaný; na Harryho, pretože... ako mu to mohol urobiť?! ale aj na seba, lebo je tak neuveriteľne hlúpy.

Hlava Harryho aj toho neznámeho rázne vyletela, sú prekvapení a zmätení a Niall im chce zlomiť krk a práve sa aj chystal, rozhodnutý, ale vtom ten chlap šepol previnilé ‘Panebože‘, jeho oči putujú od Nialla k Harrymu a späť k Niallovi a Niall sa chce smiať, pretože pravdaže Harry pôjde do postele s prvou osamelou dušou s dobrým zadkom, predstierajúc, že je nezadaný.

A bez povšimnutia to aj urobí, vypustí trpký, bezcitný smiech, naposledy pozrie na svojho bývalého priateľa, ktorý naňho pozerá očami, ktoré hovoria ‘prepáč, ale je čas to vzdať‘ a práve to Niall urobí. „Choď do riti, Harry,“ vyprskne a vyletí z izby, ale vráti sa len pár sekúnd neskôr.

„A vieš čo? Myslím, že si vezmem svoju tašku tuto,“ čupol si vedľa postele aby si vzal svoju veľkú jasnozelenú futbalovú tašku a začal otvárať každú skriňu, hádže do nej svoje oblečenie a osobné veci, medzitým odhodí nejaké Harryho veci za chrbát, ktoré mu prišli pod ruku. „Ja si práve teraz pobalím svoje veci, a keby si mohol len poslať čo tu zostane Liamovi, bolo by to od teba milé.“ Keby jeho oči mohli páliť, všetci by teraz umierali v plameňoch, ale nenávisť v jeho hlase stačila na to, aby Harry zavrel svoje oči.

Niall prešiel k svojmu nočnému stolíku, hodil všetky veci do tašky. Cíti tú trápnu situáciu v izbe, ako Harry chce niečo povedať, ale nedokáže a cíti ako ten neznámy chlap chce vliezť pod perinu a zmiznúť.

Trvá mu len pár minút, aby si pozbieral svoje veci a čoskoro; posledná vec, ktorá zostala, je zarámovaná fotografia Harryho a jeho, pár rokov dozadu, na pláži, ako sa usmievajú hlúpo na seba; ‘milujem ťa‘ napísané Harryho písmom. Cíti Harryho oči na svojom chrbte, keď ju položil späť na svoje miesto, na stolík. „Môžeš si ju nechať.“ povedal, hlas bez akýchkoľvek emócií, prázdny a potom je preč, nezanechal za sebou nič.

~~~~

Sú to dva týždne po ich rozchode. Niall si objednával svoju kávu vo svojej obľúbenej kaviarni ako vždy, keď ho znovu uvidel. Teraz už vie priradiť aj meno k atraktívnej tvári, Zayn, prečítal si na menovke; ale fakt, že už vie jeho meno to nerobí o nič menej nepríjemným a Niall by si mal nájsť novú obľúbenú kaviareň.

Zayn vyzerá ako by ho spoznal tiež, pretože keď ho uvidel, jeho tvár zbledla a začal koktať.

Vec je, Zayn si nie je istý, či si ho Niall pamätá (praje si, aby nie), takže tam nemôže len tak ísť a ospravedlniť sa, pretože to by bolo čudné.

Cíti sa ale zle, veľmi zle, pretože ten chalan vyzerá dosť milo a tiež je veľmi zlatý a možno by mal urobiť niečo, aby mu ukázal, že nechcel spať s jeho chlapom (alebo chcel, len nevedel, že už je zadaný) a že nie je až taký magor.

Takže sa vrátil k pultu s Niallovou kávou v jednej ruke, úsmev na tvári a mávol na Nialla, ktorý chcel práve vytiahnuť svoju peňaženku.

„Nechaj tak, to je na dom,“ len keď to povedal si uvedomil, že to, čo povedal je ešte horšie než povedať prepáč.

A podľa výrazu na jeho tvári a zmesi pocitu trápnosti a rozhorčenosti v jeho modrých očiach, to absolútne nebol dobrý nápad.

„Nechcem tvoje poľutovanie, do riti!“ zasyčal, hodil peniaze pred neho, otočil sa s nadávkou popod nos a zanechal Zayna s ovisnutými plecami, pretože, dobre —

Toto nešlo podľa plánov.

~~~~

Zayn je sám a znudený; no zvonček nad dverami zazvonil – signál nového zákazníka, takže sa vystrel, zdvorilý úsmev na jeho tvári a —

Všetko je preč, pretože Niall kráča neisto k pultu a počuje blondiaka vzdychnúť.

A Zayn by sa asi mal skryť pod pult.

Ale nemôže, pretože Niall už stojí pred ním, mrmle svoju objednávku Zaynovi a už je neskoro, aby sa skryl.

Je prekvapený, že počuje Nialla hovoriť s ním, keď sa vráti s kávou a povie mu konečnú sumu.

„Takže, tentoraz si ma nechceš kúpiť?“ povie škodoradostne a Zayn sa chce odplaziť po podlahe a zmiznúť, ale namiesto toho sa zapýri a zažmurká ako idiot.

„Nepokúšal som sa o to.“ povedal, jeho hlas sa trasie a Niall je zmätený, pretože... nie on by mal byť na jeho mieste, strácať sebaistotu pred chalanom, ktorý spal s jeho bývalým priateľom? Na tom nezáleží, nezaujíma ho to, len chce svoju kávu. „Len som si myslel, že by to bol vhodný spôsob na ospravedlnenie sa, pretože ak si ma pamätáš, pochopil by si toto gesto, a ak nie, tak by to vyzeralo že sa pokúšam zapôsobiť na teba, a to je výhra pre mňa všelijako, pretože si... uhm, niečo ako veľmi zlatý, takže by som sa pokúsil aj tak—“ zastavil sa v strede vety, keď si uvedomil, čo naozaj hovorí, oči široké a rukami si zakrýva ústa.

V tomto momente by najradšej zomrel, pretože práve prezradil, že sa mu páči chlapec, ktorý ho nenávidí, a ten chlapec stojí len metre pred ním. Medzitým, telefón v zadnej časti obchodu zazvonil, prerušil to mŕtve ticho v obchode a Zayn ďakuje Bohu za príležitosť odísť a dúfa, že keď sa vráti, chlapec už bude dávno preč.

~~~~

Pomaly sa vracia k pultu po asi desaťminútovom rozhovore so svojím šéfom, a vzdychne, keď neuvidí ani stopu po Írskom chlapcovi, len presnú sumu za jeho kávu a poznámku na obrúsku hneď vedľa peňazí.

‘Nie som typ, ktorý vie dlho nenávidieť niekoho. Možno ti odpustím ak ma vezmeš na poriadne rande. Zavolaj mi                  – Niall 

p.s. podveď ma a odseknem ti tvoj penis‘

A Zayn sa nahlas zasmial, ten zvuk zvoní po celej kaviarni podobne ako telefón len pred chvíľou a trvá mu len chvíľu a to číslo je uložené v jeho mobile, a ten chlapec v srdci.