Until the end - part 12

Hello readers <3
2 príspevky za 2 dni fúú. Takže, ďalšia časť, dúfam že nás nezabijete. Sľubujem že to bude ešte lepšie, verte mi. Dve komentáre pre ďalšiu časť?

Prechádzal som sa v čakárni, príliš nervózny, aby som len tak sedel. Začali ho operovať len čo sme dorazili, mne nepovedali nič.

Čo sa deje? Zomiera? Bude v poriadku? Milióny otázok sa rojili v mojej hlave, bolo nemožné myslieť na niečo iné. Ako dlho sme už tu? Hodinu? Dve? Nie som si istý.

„Liam James Payne! Kde je? Je v poriadku?“ počul som kričanie pri prihlasovacom pulte. Pootočil som sa pri zaznení jeho mena, uvidel som Liamovu matku a otca, obaja zhrozený.

Prešiel som k nim a potľapkal som ju po pleci. Otočila sa ku mne, jej oči zmäkli, keď ma spoznala. „Zayn! Oh môj!“ Ovila svoje ruky okolo môjho krku. „Povedal mi všetko.“ zašepkala mi do ucha.

Všetko?!

„Ako sa má? Čo sa stalo?“

Povedal som jej všetko. Povedal som jej o futbalovom zápase, potom o sanitke. Povedal som jej o obrovskej modrine na jeho boku a o tom, ako ho medici hnali do operácie.

„Povedali ti čo sa stalo?“ jeho otec sa opýtal.

Potriasol som hlavou, „Nie, hneď keď sme dorazili ma poslali do čakárne a povedali, že mi dajú vedieť čo sa deje.“ Pozrel som sa na hodinky na mojom mobile: 21:46. „To bolo pred dvomi hodinami a odvtedy nič.“

Liamov otec spojil pery, potom sa postavil. „Zistím, čo sa deje.“ Sledovali sme ako odkráča.

Liamova mama sa ku mne otočila, pohladkala ma po ramene.

„Liam prišiel domov zo školy v slzách.“ vzdychol som, veľmi blízko k slzám; nechcem myslieť na bolesť, ktorú som mu spôsobil. „Opýtala som sa ho na to, a on mi povedal, že je gay. Povedal mi o tej párty na ktorej bol, a pobozkal ťa. Povedal mi o hádke, ktorú ste mali a povedal mi o tom, ako ste sa stretli v nemocnici.“ Jej oči sa trblietali, so slzami a hlbokým obdivom. Mňa? Prečo by ma obdivovala? Neurobil som nič, len som zničil všetko čo sme s Liamom mali.

„Tiež mi povedal, že sa do teba zamiloval.“

Moje srdce zabolelo pri tých slovách, spôsobil som mu toľko smútku v ten deň. Chcem vziať späť každé jedno slovo, ktoré som mu v aute povedal. Chcem sa vrátiť späť k tým časom, keď sme sa objímali a maznali na jeho sedačke, keď sme sa nerozprávali o ničom dôležitom, ale pritom o všetkom.

Zakryl som si rukami tvár, vzdychol som. Chcem ho vidieť. Chcem, aby bol zdravý a v poriadku.

„Našiel som lekára.“ Liamov otec sa ozval jemne a my sme sa obaja postavili. Obzeral som sa až kým som neuvidel muža oblečeného v bielom.

„Pán Payne, pani Paynová. Obávam sa, že mám zlé správy.“ Môj mozog sa zrazu začal sústrediť na všetko zlé, čo sa mu môže stať. Moje srdce sa zlomilo a moje nohy boli ako želatína, ale zabojoval som, aby som počul doktora.

Ako sme podozrievali, váš syn utrpel vážne poranenie na jeho boku počas hrania futbalu. Jeho oblička bola vážne prerazená, čo spôsobilo vnútorné krvácanie, ale to sme našťastie dokázali udržať pod kontrolou. Nanešťastie, jeho oblička už nikdy nebude fungovať.“

„Bude bez nej v poriadku?“

Doktor prikývol. „Bude chvíľu trvať, kým si jeho telo zvykne, ale verím tomu, že s opatrnosťou a sledovaním by mala byť jeho druhá oblička v poriadku.“

Jeho mama prikývla, slzy jej tečú po celej tvári. „Len nám prosím povedzte, ako môžeme pomôcť.“ navrhla, jej ruky sa viditeľne trasú.

Doktor si hrýzol peru. „Je toho viac. Aby sme preskúmali jeho brušnú dutinu po operácii, vzali sme ho na CT vyšetrenie.“ Zadržal som dych. Čo sa ešte môže stať? Cez čo sa ešte chlapec ktorého milujem musí dostať? Moje ruky sa ho chceli dotknúť, chcem byť znovu v jeho blízkosti. Chcem ho pobozkať a povedať mu, že je všetko v poriadku.

„Zistili sme, že Liam, má aneuryzmu na mozgu.“

Moje srdce zastalo. Viem trochu o aneuryzmách. Viem, že to sú krvné cievy, ktoré vytvorili bublinu a rastú až kým neprasknú, čím spôsobia škodu na mozgu, ktorá je neopraviteľná; vo väčšine prípadov spôsobujú smrť.

„Zachytili sme ju v skorom štádiu, takže nepreukazuje žiadne symptómy. Teraz máme viacero možností; jednou z nich je závažná operácia o pár dní, ktorou by sme ju odstránili, alebo môžeme počkať a dúfať, že sa to čoskoro vyrieši.“

V tom momente som necítil nič. Moje srdce je jediná vec, ktorú cítim; ktoré má pomalé, ťažké údery. Chcem Liama držať vo svojom náručí a nikdy viac ho nepustiť. Ale v tejto chvíli nemám nič, len odporné, smutné správy – že môže zomrieť.

************

I'm sorry :/