Destiny - part 7

Ahojte, tu je ďalšia časť.
Písala sa mi pravdupovediac dosť ťažko, dúfam že sa bude za to páčiť.

Pekné čítanie! <3

Liam vzdychol, bubnoval prstami na volante pričom počúval ako Zayn rozprával o Harrym. Mal toho dosť, naozaj, ale bál sa povedať hocičo čo by nahnevalo staršieho chlapca. Zaparkoval pred Louisovým bytom a obaja vyšli po schodoch k malému apartmánu. Robili niečo nesprávne – a Liam vedel, že toto je nesprávne. Vlámať sa do niekoho bytu nie je ani zlé, to je hrozné. A plán napadnúť mladého chlapca, ktorý tam teraz žil s Louisom bol horší. Oveľa horší.

„– Je tak otravný, vieš? Nemôžem ho ani vidieť, nedokážem uveriť že ho Louis len tak nechal vstúpiť do svojho života. Do pekla–“ zastal v strede svojej vety keď začuli hlasy z bytu.

Liam sa mykol a rýchlo utíšil Zayna s ‘Pššt!‘ ako sa obaja naklonili k dverám, uši na drevených dverách.

„Len ho chcem udrieť do tváre,“ Zayn začal. „Modrina by bola pekná.“

„Buď ticho!“ Liam naňho vyletel, ucho pevne pritlačené k dverám.

‘Prosím, pusť ma!‘ Harryho hlas vykríkol a Liamova sánka padla; Zayna niečo zabolelo v srdci a jeho hnedé oči sa leskli.

‘Nevieš čo robíš. Keď ma dostaneš do problémov, zabijem ťa vlastnými rukami!‘ Neznámy hlas kričal späť a Liam sa pozrel na Zayna, koho výraz tváre odzrkadlil jeho vlastný.

Chvíľa ticha.

‘Pusť ma! Prosím – nie, nerob to! Prosím! Urobím čokoľvek!‘

Niekto zavrčal, Harry zavzlykal a Zayn už nečakal ani sekundu a schmatol kľučku, no nevedel dvere otvoriť.

„Sú zamknuté!“ vykríkol, jeho oči behali medzi kľučkou a Liamovou vystrašenou tvárou.

‘Prosím nerob to!‘ Počuli Harryho vykríknuť a nasledovalo hlasné zafňukanie, Zayn vyskočil a búchal do dverí päsťami.

„Otvorte dvere!“ Zakričal na kus dreva ktorý ho delil od scény v byte, slová muža stíchli a z bytu sa ozýval len tichý plač.

‘Ty idiot! Povedal si že nebude doma až–“ Ďalšie slová sa nedali počuť len zvuk faciek sa ozýval znovu a znovu po ktorom nasledoval tichý krik. Liam sa mykol a Zayn búchal päsťami silnejšie.

„Otvorte tie dvere, do pekla!“ Liam sa pridal k Zaynovi.

„Počkaj, odstúp,“ Zayn zamrmlal, obzrel sa a vzal železnú stoličku, ktorú niekto nechal v rohu chodby. „Odstúp!“ varoval Liama, potom prebehol k dverám a udrel do nich kusom železa. Dvere vypadli zo svojho rámu a keď zbadali scénu pred nimi, boli zhrození.

Harry bol stočený do klbka na zemi, slzy tiekli pomaly po jeho tvári, tmavá modrina pokrývala väčšinu jeho ľavého líca, okolo jeho pravého oka sa tvoril monokel a jeho oči boli zlepené od sĺz.

„Oh... oh bože..“ Liam zašepkal potom sa pozrel na Zayna, ktorý prehltol, potom uvidel toho staršieho muža, ktorý sa vykrádal z izby. Liam rýchlo vybehol za ním.

„Stoj! Liam, zastav ho,“ Zayn zakričal, potom padol na kolená vedľa Harryho, jeho oči si prezerali jeho zbitú tvár. „Oh preboha, Harry,“

Zayn sa chcel dotknúť Harryho tváre ale Harry sa automaticky mykol pri jeho dotyku, obával sa, čo by Zayn urobil; ale Zayn poznal svoje hranice, odtiahol svoju ruku a vybral svoj telefón. „Zavolám záchranku, okej?“

„Čo, nie! Nie – nie, prosím nie!“ Harry plakal, pokúšal sa zdvihnúť zo zeme ale padol späť na zem. „M–mohol... mohol by si–“

„Áno, zavolám Louisa.“ Zayn zašepkal a trasúcimi prstami vytočil Louisove číslo, druhou rukou sa priblížil k Harrymu, jeho oči nežné a plné smútku. Harry je citlivá osoba. Začal ticho poplakávať a padol do Zaynovho náručia, Zayn si ho pritiahol bližšie ako ticho plakal.

„Haló?“

„Louis, tu je Zayn. Ja.. myslím si že by si mal prísť domov.“ Zayn zamrmlal, sledujúc Harryho.

Louis dýchal na druhej strane linky, „Čo? Prečo? Čo robíš, Zayn? Keď je to nejaký blbý vtip, prisahám–“

„Ide o Harryho,“ Zayn zašepkal a Louis zložil, určite sa vypýtal z práce a bežal k autu. Otočil sa k Harrymu, ktorý stále poplakával. „Už ide, Harry, okej? Uvidíme čo urobíme – aj keď ja navrhujem nemocnicu.“

Harry potriasol hlavou, ale keď zacítil bolesť v hlave, oprel sa o svoje koleno a zašepkal

‘nie‘.

„Ako si praješ, Harry.“ Zayn prikývol, potom jemne štuchol Harryho. „Dostaňme ťa na sedačku, dobre? Donesiem ti vodu.“

Harry prikývol, vtom Liam vletel do rámu, kde predtým boli dvere a oprel sa o stenu. „Je mi – je mi to ľúto. Nedobehol som ho, je tak rýchly do pekla.“ Liam vzdychol a prešiel si rukami po tvári.

„Liam, je to v poriadku. Nie je to tvoja vina.“ Zayn zamrmlal ako viedol Harryho na sedačku. „Mohol by si tu s ním zostať? Idem o pohár vody.“

Liam prikývol a posadil sa vedľa Harryho na sedačku. Zayn prešiel do kuchyne a vzal fľašku vody a práve – práve keď bol na ceste späť do obývačky, narazil do Louisa.

„Kde je!“ Louis vyprskol a Zayn sa mykol, potom schmatol svojho kamaráta za ramená. „Upokoj sa! Pokoj Louis! Nadýchni sa,“

Louis si uvedomil, že to je správne – ale Harry. Niečo sa stalo Harrymu. Vedel aký Zayn je a čo urobil Harrymu len deň predtým a vyliezol zo Zaynovho zovretia.

„Pusť ma!“ vykríkol do jeho tváre keď sa ho Zayn  snažil uchopiť znovu, potom odstúpil a Louis odbehol do obývačky.

„Harry,“ Louis pozeral širokými očami. Harry ležal na sedačke, slzy tiekli po jeho tvári, Liam hladkal jeho chrbát ale keď zbadal Louisa, vstal a vyšiel z izby. „Harry, môj bože,“

Zacítil slzy vo svojich očiach ale zadržal ich, potom prešiel k trasúcemu sa chlapcovi a jeho prsty sa ani Harryho pokožky, keď Harry vyletel do Louisovho náručia, ukryl hlavu do jeho trička a pokúšal sa prestať plakať.

„Plač, je to v poriadku, baby,“ Louis zašepkal, potom uvidel Harryho tvár, jeho monokel a krvavé pery.

Louis sledoval ako Zayn po špičkách vošiel do izby, položil fľašku vody na stolík a potom potiahol Liama so sebou z tichého bytu a odišli. Louis si pritiahol Harryho bližšie.

Po dvoch hodinách sedenia v príjemnom tichu Harryho plač postupne stíchol, jeho vzlyky prestali a po pár hlbokých nádychoch sa celkom upokojil.

„Prepáč,“ zopakoval znovu a pritúlil sa k Louisovi, vdýchol vôňu jeho vody po holení.

„Neospravedlňuj sa.“ Louis zašepkal, pohladkal jeho tvár, prebehol prstami po jeho modrine, ale Harry sa tentoraz neodtiahol – naopak, naklonil sa a vzdychol. „Čo sa stalo, zlatko? Bol to Zayn?“

„Nie... nie.“ Harry potriasol hlavou a odpil si z fľašky, oprel sa o Louisove plece a zatvoril oči. „Nie. Zayn mi vlastne... pomohol.“

Louisova hlava vyletela z príjemnej polohy a jeho oči sa rozšírili, Harry sa nervózne zasmial. „On.. vylomil dvere–“

„Kto ti to spravil?“ Louis ho prerušil, prechádzal prstami po škrabancoch a modrinách na Harryho ramene. Keď mu neodpovedal, naklonil sa a položil pery na poranenú pokožku; Harryho dýchanie zastalo vo chvíli, keď zacítil jemné pery na jeho pokožke – tak nežné, a zatvoril oči.

„Vlámal sa do bytu – on, on ma chce späť. On – on ma chce zneužívať ako to predtým robil–“ Harry odpovedal, párkrát sa nedokázal nadýchnuť ako Louisove pery behali po jeho ramene.

„Oh anjelik,“ Louis sa odtiahol a pozrel sa do Harryho očí. „Kto to je, Harry?“

Mladší chlapec sklonil hlavu a párkrát zažmurkal, potom vzhliadol. „Je to môj otec,“

Louis sa zhlboka nadýchol, Harry očami prebehoval po poličke za Louisovou hlavou. „Zlatko, pozri na mňa,“

Harry poslúchol.

Louis nežne vzal Harryho tvár do svojej pravej ruky, prebehol palcom po jeho pere a naklonil sa bližšie k Harrymu. „Prečo by to tvoj otec robil?“

„Nemá ma rád,“ Harry rýchlo odpovedal tichým hlasom, jeho oči sa stratili v Louisových ako na seba hľadeli, potom Louis zatvoril svoje oči a ešte viac sa naklonil.

„Prečo nie?“ Louis zašepkal pri Harryho perách a Harry len mykol plecami.

Potom sa naklonil dopredu a rýchlo spojil ich pery akoby sa bál že si to Louis rozmyslí a zatvoril oči. Ich pery zostali zamknuté spolu približne desať sekúnd, bez pohnutia, perfektne; Louis pevne držal Harryho tvár, ich pery stlačené, nie príliš tvrdo no nie príliš jemne – akurát.

Louis sa pomaly odtiahol, Harry tlačil svoje pery dopredu akoby chcel podržať kontakt ich pier ako dlho sa len dá, Louis nechal svoje čelo opreté o Harryho, jeho oči stále zatvorené.

„Spravím čaj a môžeme sa maznať, čo ty na to?“ Louis zašepkal a Harry otvoril oči, plné radosti a usmial sa.

„To by bolo perfektné.“ Harry odpovedal, bola to pravda.

Pretože každý moment strávený s Louisom by bol perfektne perfektný.