I'll always love you 2.

„Ahoj, toto je Liam, nechaj mi odkaz a ja sa ti ozvem.“

Zayn vzdychol. „Uh, ahoj Li. Ja som len rozmýšľal, či stále platí dnes večer... Uhm, ja viem že si zaneprázdnený ale keď nie si a vypočuješ si to, prosím zavolaj.“ Potom položil.

„Z, to bolo desiaty krát čo si zavolal a on ťa ignoroval. Niečo sa deje.“ Povedal Louis. „Áno, Louis má pravdu. Správa sa čudne v poslednej dobe.“ Harry súhlasil.

„Ja viem že je len... zaneprázdnený.“ Zayn sa čudne usmial.

„Zaneprázdnený moja riť! Však on nemá život!“ Louis zvolal.

„Má mňa.“ Potichu zamrmlal Zayn.

„Má, Zayn?“ Harry sa potichu ozval.

Zayn vyletel zo svojho miesta a do kuchyne ich malého apartmánu iba pár kilometrov od ich školy. Boli v treťom ročníku univerzity a bavili sa. Dobre, predtým než toto všetko začalo.

Zayn otvoril mrazničku a schmatol čokoládovú zmrzlinu. Zatvoril ju a odišiel do svojej malej izby.

„Čo to robíš?“ Louis sa spýtal.

„Pripravujem sa.“ Zayn odpovedal a zabuchol dvere.

„Pripravuješ sa na čo?“

Bol tu moment váhania pred tým ako Zayn otvoril dvere.

„Môj hroziaci rozchod.“

„ČO?!“ zakričali.

„Keď nebudem vedieť žiť bez neho, ani on nebude schopný žiť bezo mňa.“

„Ahoj, toto je Liam, nechaj mi odkaz a ja...“ bol tam pohyb a chichotanie.

„Hello?“

„Hi, Li.“ Zayn sa snažil tváriť že je šťastný.

„Oh...“ Liam povedal s obavami. „Ahoj, Z, teraz nie je vhodná chvíľa....“

„Oh... Ja len... chcel som sa porozprávať. Je to dôležité.“

„Hovor. Koľko za hento?“ Liam sa rozprával s niekým na druhom konci linky. Zrazu si Zayn začal namýšľať to najhoršie. Striptízový klub..?!

„Dobre, vieš... toto nie si ty v poslednej dobe. Bol som zvedavý či je všetko v poriadku.“ Zayn sa opýtal, už skrýval slzy. Sedel tvárou k oknu a už cítil v očiach slzy, ale nechcel plakať.

„Okej, dobre Z. Počúvaj, musím ísť. Uvidíme sa neskôr.. Dobre?“

V tomto momente sa Zayn zlomil. Začal vzlykať a z očí mu liali slzy ako dážď v Británii, ktoré dobre poznal.

„Nie, Liam.“ Povedal potichu.

„Ja- čo?!“ Liam sa opýtal, keď konečne začal dávať pozor.

„Nie, neuvidíš ma neskôr. Keď už sme pritom, nepríď ani domov.“

„Č-čo? Zayn, o čom rozprávaš? Prečo nemôžem ísť domov?“ Bolo počuť že je blízko k plaču.

„Je koniec, Liam.“ Povedal Zayn a položil.

„Nie, Zayn! Počkaj! Ja-,“ Liam začal plakať.

„Pane, ste v poriadku?“ klenotník sa opýtal.

„Áno, je mi dobre.“

„Takže, 10 karátové?“

„Radšej 12 karátové... pre istotu..“

„Iste.“