Can you be my best friend?

Louis sa hral v piesku na ihrisku hneď oproti ich domu, keď uvidel prichádzať dodávku k susednému domu. Zastavil súboj medzi Buzzom Lightyearom a Malibu Barbie a pustil obe svoje hračky na zem, aby mohol zvedavo civieť na tú dodávku, jeho obočie zvrásnené od zvedavosti.

Nerozumel tomu, prečo by bol niekto na príjazdovej ceste k tomu domu. Možno boli stratení. Louis si pamätá, že jeho susedia sa odtiaľ odsťahovali veľmi dávno, zobrali zo sebou aj ich syna Timmyho. Louis stále nenašiel nikoho na hranie s kým by Timmyho nahradil. Všetky deti v susedstve sú buď veľmi hlasné alebo veľmi drzé.

Jeho pozornosť zobralo auto prichádzajúce za dodávkou,  a keď je zaparkované, nejaká žena a muž okolo veku Louiho rodičov vystúpili. Muž vystúpi z miesta šoféra a otvorí dvere za ním, povie niečo a začal poklepkávať nohou. Iba po nejakých sekundách, asi, rozhodil rukami vo vzduchu a odišiel. Louis si myslí, že je čudný.

Tá pani ho nahradila, Louis si podoprel lakte o kolená a vzal hlavu do svojich rúk, pretože je zaujatý týmito novými ľuďmi. Pani sa mierne zohne, jej ruky na dverách auta a potom sa postaví; Louis vidí ako sa sladko usmieva. Jej ruka je vystretá do auta, potom sa jej chopí menšia ruka.

Z auta vylieza chlapec okolo Louiho veku. V ruke drží Toy Story hračku; je to Woody. Louis pozrie na svojho Buzza a pritiahne si svoju hračku bližšie k sebe. Páči sa mu ten nový chalan. Možno by mohol byť Louiho novým kamošom na hranie. Pozrie späť na chlapca. Má hnedé vlasy a keď sa obzrel, Louis zbadal jeho vystrašené oči. Ich pohľady sa stretnú, ale iba na chvíľu, potom sa otočí a schová sa za svoju mamu placho.

Louis pokrčí plecami a pokračuje vo svojej hre s Buzzom a Barbie.

-----------

Louis rýchlo zabudol na nového chalana. Počuje, ako sa jeho rodičia rozprávajú o ich nových susedoch, ale nedáva pozor, pretože sa pokúša dostať do kúpeľne bez povšimnutia. Pršalo celý deň a Louis našiel miesto kde bola kaluž a rozhodol sa že sa že sa v nej chce hrať, takže teraz má blato po celom tele. Je si istý, že keby sa teraz pozrel do zrkadla, mal by blato aj na tvári.

Zhodí svoje topánky a hračky pri dverách, potom kukne za roh a vidí svoju mamu a otca v kuchyni, jeho mama krája zeleninu pričom otec nalieva dva poháre vína. Louis sa usmeje, pretože obaja sú rozptýlení, potom beží hore po schodoch tak opatrne ako sa len dá, aj keď sa mu veľmi nedarí, pretože je skôr hlasný ako nie. No dobre.

Beží do kúpeľne a rýchlo začne púšťať vodu. Už je veľký chlapec, takže vie ako narábať s kohútikmi; je to ešte trochu zložité, pretože, aj keď vie trochu čítať, ale nie písané písmo - na kohútikoch je nápis Hot a Cold.

Rozhodne sa, že otočí kohútikom, ktorý je k nemu bližšie, tak to spraví. Nanešťastie, je to studená voda, nakláňa sa aby rýchlo otočil druhým kohútikom, ale potom spadne do vane a začne sa chichotať. Stále je oblečený, jeho oblečenie začína premokávať, ale vidí že sa blato vymýva, takže je to v poriadku. Keď sú šaty už príliš ťažké a lepkavé, vyzlečie sa a hodí svoje oblečenie na dlážku, kde vytvárajú mokrý neporiadok. Poriadne sa umyje, dáva pozor hlavne na vlasy, šampónuje, kým nemá z peny afro účes. Hrá sa s penou, vytvára si z nej bradu.  Práve ju chcel zmyť, ale niekto zaklopal.

„Louis, zlato, si to ty?“

Louis pozerá na dvere. Nechce aby jeho mama vošla a uvidela jeho šaty, lebo by sa dostal do problému a musel by povedať pravdu o tom, že sa hral v blate. Keď neodpovedá, jeho mama otvorí dvere a vkročí. Keď už je v izbe, uvidí mokrú kopu šiat a zohne sa aby ich zdvihla.

„Prečo sú tvoje šaty mokré?“ opýta sa ho a vloží jeho šaty do práčky. Louis neodpovedá, namiesto toho pozerá na svoje nohy ako voda zmýva jeho penovú bradu. „Louis, srdiečko, hral si sa v blate?“

Louis pozrie na svoju mamu vyplašenými očami, bojí sa že ho potrestá po tom, čo spravil. Namiesto toho sa usmeje a pomôže mu vymyť šampón z vlasov.

„Vieš že tvoj otec nemá rád keď to robíš,“ komentuje pričom mu pení vlasy kondicionérom. „Potom si špinavý a tvoje oblečenie je zničené.“

„Ale ja som ich--“ povie, musí vypľuť vodu z úst pričom rozpráva, „ja som ich už umyl. Sú celkom čisté, sľubujem.“

„Aj tak, máš takmer päť, veľkí chlapci sa nehrajú v blate.“

„Prepáč mami,“ Louis povedal a dodal, „Sľubujem že sa už viac nebudem hrať v blate.“

„Sľubuješ?“ opýta sa, neveriacky zdvíha obočie.

Louis rýchlo prikývol. Jeho mama sa usmeje, pomôže mu usušiť sa, potom vezme jeho ruku a vedie ho do izby, aby sa obliekol.

„Je už večera hotová? Som hladný,“ povedal ako liezol na svoju posteľ.

„Tvoj otec je skoro hotový,“ jeho mama povie a vytiahne zo skrine nejaké šaty, boxery, šortky a tričko s Power Rangers motívom. „Budeme mať hostí, takže mama očakáva tvoje najlepšie správanie, okej?“

„Okej,“ Louis prikývol ako mu mama pomáha obliecť boxery, držiac sa jej ramena pre podporu. „Sú to tí čudní ľudia zo susedného domu?“

„Áno, sú to oni, už si sa s nimi stretol?“

„Nie, ale videl som ich pre domom Andysonovcov.“ Louis priznáva, krúti zadkom keď už sú jeho boxery celkom vytiahnuté. „Prečo navštevujú Andysonovcov keď sa už dávno odsťahovali?“

„Nenavštevujú ich,“ jeho mama ho informuje. „Sťahujú sa sem. Sú to naši noví susedia.“

„Oh, takže ten chlapec príde tiež?“

„Aký chlapec?“ jeho mama sa opýta, Louis zdvihne ruky aby mu mama obliekla tričko.

„Bol tam malý chlapec, a mal hračku, Woodyho, takého ako mám ja Buzza!“ Louis povie vzrušene a pokúša sa dostať svoju hlavu cez dieru. Jeho mama sa zasmeje a pomôže mu cez ňu.

„Som si istá, že ak je to ich syn, donesú ho so sebou,“ povie.

„Mami,“ Louis sa ticho spýtal. „Podľa teba bude chcieť byť mojím kamarátom?“ Ľudia sa veľmi nehrnú aby boli jeho priateľmi. Cítil sa šťastným, že mal Timmyho za suseda, pretože jemu nevadilo hrať sa s ním. Louis si nebol istý prečo ho ostatní nemali radi, tak sa naučil hrať sám.

„Louis, zlatko, pravdaže bude chcieť byť tvojím priateľom.“  Louis vzhliadol a usmial sa na ňu, pretože jeho mama má vždy pravdu. Louis prikývol a rýchlo si vytiahol šortky, potom schmatol jej ruku a začal ju ťahať dole po schodoch.

Čaká v obývačke, hrá sa so svojimi hračkami a pozerá televízor. Zaujato pozerá nejakú rozprávku, potom sa hrá cez reklamu až kým niekto nezazvoní.

O chvíľu neskôr Louis zachytí tieň na jeho hračkách. Vzhliadol a uvidel chlapca čudne stáť pred ním, potom uvidel v jeho rukách jeho Woody bábiku. Chlapec sa ani nepohol, ale Louis má nápad.

Beží späť ku dverám ku svojej zabudnutej Buzz bábike. Všimol si, že je stále celá od blata, tak ju rýchlo išiel umyť. Keď sa vrátil do obývačky, našiel ho sedieť pri okne, pozerá von, ale nie smerom k ich domu.

Louis podíde k nemu, a keď sa k nemu otočil, Louis sa usmial. 

„Ahoj, som Louis,“ povedal a vystrel ruky so svojou hračkou. „A toto je Buzz.“

„Ja som Liam,“ predstavil sa a vytiahol svoj hračku, tiež. „A toto je Woody.“

Obaja sa usmievajú jeden na druhého potom sa hrajú na zemi. Po pol hodine vošla Louiho mama do izby, usmievajúc sa na chlapcov, ktorí sa ukrývajú pod sedačkou pred Louiho psom.

„Večera je hotová, chlapci.“ informuje ich. „Louis, prečo nevezmeš svojho kamaráta do kúpeľne a potom do jedálne?“

„Okej, mami!“ Louis povedal vyliezajúc spod sedačky, podal ruku Liamovi a pomohol mu vstať. Louis však nepustil Liamovu ruku ani cestou do kúpeľne a bol zdvorilý, takže pustil Liama aby si umyl ruky prvý. 

Po večeri a dezerte, Louiho mama zaviedla Louiho do kúpeľne a Liam sa rozprával so svojimi rodičmi.

Jeho mama sa vzápätí spýtala. „Tak, ako sa ti páči Liam?“

„Je skvelý, bavili sme sa.“

„To je skvelé,“ prikývla, „Takže, prekážalo by ti keby u nás dnes prespal?“

Louis potriasol hlavou, ale potom si uvedomil, že ho mama stále čistí od dezertu, takže povedal, „Pravdaže môže. Ale mami, prečo nemôže spať doma vo svojej izbe?“

„Sťahovanie sa predĺžilo, zlato; Paynoví ešte nemajú všetky svoje veci. Nemajú žiadnu posteľ, kde by mohli prespať.“

„Oh,“ Louis povedal s porozumením. „Ale čo bude s Pánom a Pani Paynovými? Aj oni tu budú spať? Nemyslím si, že sa všetci zmestíme v mojej izbe, mami.“

Jeho mama sa zasmeje, pobozká jeho čelo a uloží uterák späť na miesto. „Navrhli sme im hosťovskú izbu, ale už si rezervovali na noc hotel.“

Louis prikývol. „Okej, Liam môže zostať v mojej izbe, je to ok.“

„To je môj chlapec.“ jeho mama povie pričom mu postrapatí vlasy. „Teraz, čo keby šiel do izby a obliekol si pyžamo?“

„Okej.“ Louis prikývol. Mama ho ešte capne po zadku, keď opúšťa kúpeľňu, Louis sa rozosmeje.

Keď je vo svojej izbe, dlhé tri minúty sa rozhoduje, aké pyžamo si obliecť. Nakoniec si vybral svoje Supermanove pyžamo. Keď je už oblečený a šaty sú uložené v skrini a sťahuje ponožky aby ich uložil tiež, má troch návštevníkov pri dverách.

Jeho mama stojí vo vnútri, pani Paynová vedie Liama do izby za ramená. Liam je tiež oblečený do pyžama, ale vyzerá trochu ohromený a možno aj vystrašený, pretože musí zostať na noc u svojho nového kamaráta.

Potom, keď uvidí Louiho a to, čo má oblečené, rozosmeje sa a ukáže na svoje pyžamo s Batmanom, beží a pridá sa ku svojmu kamarátovi a zanechá svoju mamu.

„Dobre chlapci, máte pol hodinu a potom prídeme zhasnúť svetlo.“ Louiho mama povedala, otočila sa a viedla pani Paynovú dole po schodoch.

Ako náhle odišli, Louis sa otočí k Liamovi, ktorý sa obzerá po jeho izbe v údive.

„Tvoja izba je taká cool,“ Liam komentuje, fascinovaný, prebehne očami od veľkej skrine plnej hračiek k regálu s Louiho obľúbenými knižkami v rohu, potom k mini sedačke a obrovskej televízii.

„Chceš si so mnou pozrieť nejaké komiksy?“ Louis sa opýta, ako stojí na svojej dvojitej posteli a vyťahuje nejaké komiksy.

„Sú môjho ocka. Neviem ich veľmi čítať, pretože písmená sú príliš malé, ale sú tam pekné obrázky.“ Louis povedal pričom Liam listuje v jednom z nich.

„Sú cool.“ Liam povedal, ústa otvorené v údive. Ležia na svojich bruškách, ich nohy sa pohojdávajú vo vzduchu a listujú spolu v komiksoch, ukazujú na veci a navrhujú, čo sa môže s daným super hrdinom na obrázku diať.

O niečo neskôr sa ich mamy vrátia a uložia oboch chlapcov do Louiho postele. Louis protestuje že nie je unavený, ale jeho mama mu neverí, pretože zíva. Aj tak dostane Louiho, aby si umyl zuby a navrhne svoju nepoužitú Spiderman zubnú kefku Liamovi. Keď sú hotoví, sú vedení do postele a jemne prikrytí. S bozkom od och mamy sú sami v izbe, ale až po tom, čo Louiho mama zhasne svetlá.

Louis vzdychol, rovnako spokojný aj unavený. Dnes bol veľmi dobrý deň.

Liam sa posunie na posteli a otočí sa, smerom k Louimu. Sú veľmi blízko jeden k druhému, ale stále je tam dosť miesta medzi nimi, takže to nie je čudné. Liam sa usmeje na Louiho.

„Nechcel som sa sťahovať,“ Liam priznal, potichu, „ale keď si môj sused, tak to asi nebude také hrozné ako som si myslel.“

Louis sa usmeje späť. „Nikdy som sa ešte nesťahoval, a myslím že sa mama ani nechce, takže to znamená, že budem tvojím susedom navždy!“ Louis si obľúbil myšlienku, že sa môže hrať s Liamom každý deň. Dnes s ním prežil veľa zábavy.

„Mohol by si byť aj mojím najlepším priateľom?“ Liam sa opýtal. Louis sa k nemu otočil, pritúlil sa k nemu bližšie.

„Naveky a navždy.“ Louis zopakoval, predtým než obaja zaspali, snívajúc o ich nekonečnom priateľstve.