Always will remember

Vieme, že toto nie je bromance, ale chceli sme skúsiť aj niečo takéto.;)
hope u like it,:)x

Pozrela na mňa s jej krásnymi hnedými očami a pokúsila sa usmiať, aby odohnala tú bolesť. Bol to môj posledný deň v jej letnom dome pri pláži.

„Budeš mi chýbať, Zayn.“ Povedala keď obtočila ruky okolo môjho krku. Postavila sa na špičky a pobozkala ma na nos.

„Aj ty mne.“ Povedal som so smutným úsmevom. Jej gaštanové vlasy mala dnes zopnuté a mala čierne očné linky okolo jej tmavých očí.

„Dobre, som hotová s balením. Čo ty?“  opýtala sa keď sa zvalila na posteľ.

„Tiež som hotový.“ Sadol som si vedľa nej, pritiahol som si ju bližšie.

„Ja len nechcem odísť, vieš? Mohli by sme urobiť ešte niečo túto poslednú hodinu. Mohli by sme sa prechádzať po pláži.“ Našpúlila pery. „Tak dlho, ako som s tebou, som v poriadku.“ Jemne som sa usmial a pobozkal ju na krk. Usmiala sa naspäť a vyskočila z postele.

„Kto sa tam dostane posledný, kupuje zmrzlinu!“ Vybehla z domu a bežala k pláži. Bežal som za ňou a videl som, že už bola na pol ceste.

Keď som ju dobehol, mohol som počuť jej ľahké chichotanie.

„Mám rada čokoládovú,“ usmiala sa  keď kráčala ku zmrzlinovému stánku. Chytil som jej ruku a odhrnul som jej vlasy z tváre.

Zmrzlinár sa presunul k nám. „Dvakrát čokoládovú, prosím.“ Dal som peniaze na pult keď sa Willow uškrnula.

Stáli sme vedľa stánku a pozerali sme muža, ako robil našu zmrzlinu.

Prechádzali sme sa pri pláži, rozprávali sme sa, smiali sme sa a užívali sme si spoločnosť toho druhého.

Už to bolo desať minút. Táto hodina prechádzala veľmi rýchlo, ale nechcel som, aby to skončilo.

„Čo keby sme šli do vody?“ Opýtala sa. Pokrčil som ramenami a ona zmenila smer k brehu. Nasledoval som ju, jej žabky sa zarývali do piesku.

Willow si dala dole tričko, odhaľujúc bodkované plavky. Chichotala sa striekajúcej vode a mávala rukami. Dal som si dole tričko, ukazujúc moje tetovania. Ošpliechal som ju vodou a ona zalapala po dychu, keď dostala sústo slanej vody.

„Toto je vojna!“ Smiala sa keď vyskočila a tresla rukami, špliechajúc vodou všade. Nechali sme vlny aby do nás narážali, pričom sme behali vo vode.

Willow išla hlbšie do vody, keď som sa zastavil.

„Nie. Nepôjdem ďalej.“ Prekrížil som si ruky a odfrkol.

„Aw, prečo nie Zayn? Nevieš plávať?“ zachichotala sa a ponorila sa, plávajúc bližšie ku mne. Pritisla nos proti môjmu a pokrútila hlavou .

„Dobre. Potom zostanem u teba,“ Willow povedala, jej nos bol stále pri mojom.

„Dobre.“ Pritiahol som si ju bližšie. „Zadrž dych.“ Vtiahol som ju pod vodu a pobozkal som ju. Jej pery chutili slane. Vynoril som sa a nasával som vzduch. Willow sa tiež vynorila, s úsmevom.

„Možno by sme mohli pokračovať v balení,“ povedala, keď vychádzala z vody. Bežal som k domu, nechávajúc za sebou vodu. Videl som, ako si Willow balila ďalšie veci do tašiek. Z jej vlasov dopadali kvapôčky vody na zem. Otočila sa tvárou ku mne a zamračila sa.

„Ja nechcem odísť Zayn,“ náhle zvážnela, všetka zábava spred chvíľky zmizla. „Nenúť ma odísť,“ Pokrútil som hlavou.

„Tiež nechcem odísť.“  Na chvíľu som sa zamyslel. „Hej, spomínaš si, keď sme sa prvý krát stretli?“ Mierne nakrčila nos.

„Áno. Pravdaže si pamätám. Vylial si na mňa svoj drink.“ Zasmial som sa, ale prestal som, keď do mňa Willow mierne buchla.

„Ospravedlňujem sa.“ Na chvíľu som prestal hovoriť, a spojil som pery. „Ale spomínam si, že tvoje vlasy boli úplne strapaté-“

„Nebolo to až tak zlé...“

„-a tvoj makeup bol hrozný...“

„Môžeme povedať že som sa ponáhľala.“

„...ale bola si aj tak krásna.“ Pozrela na mňa a mierne sa usmiala.

„Zayn Malik, toto je najkrajšia vec, čo mi kedy niekto povedal.“

„To bolo mojím cieľom Willow Tress.“ Sedeli sme tu pár sekúnd a sledovali sme ako čas uteká. Navzájom sme si držali ruky keď som začul zvuk – zvuk prichádzajúci z môjho telefónu – ukazovalo to poznámku.

Choď na letisko... Dovidenia...

Postavil som sa a kráčal som k dverám, otvoril som ich pre ňu. Pomaly vyšla a zobrala kufor.

Prišli sme na letisko a chystal som sa do lietadla, keď som sa otočil, a videl som Willow stáť za mnou.

„Hej Willow?“ opýtal som sa jej, pozerajúc do jej tmavých očí.

„Áno?“ odpovedala. Slzy sa jej začali tvoriť v očiach.

„Promise me you’ll remember me,“ zašepkal som. Pomaly prikývla.

„Always.“

„Cause you were mine for the Summer
Now we know its nearly over
Feels like snow in September
But I always will remember
You were my Summer love
You always will be my Summer love“